Forgot your password?
KARAKUMBA. Slastné hvizdy vašej pizdy.
Dialóg Petra Pišťanka a Martina Šútovca (SHOOTY) o reklame a umelo vytváraných potrebách.
Peter Pišťanek: To je to najodpornejšie čo môže byť, umelé vytváranie potreby. Keď človek potrebuje nanuk (ja napríklad potrebujem), tak je jasné, že tých cca 50 nanukových firiem sa o jeho peniaze bije. Ale horšie je, keď umelo vytvárajú potreby. Ako napr. Spice Girls. Predstav si napríklad, že by niekto vymyslel, že každá žena by mala nosit v kunde drevenú lakovanú píšťalku o dĺžke 80 mm a priemere 35 mm. Nazval by ju... hm, povedzme Karakumba. A mal by šialené prachy na štartovaciu (čiže po našom "launchovú" kampaň). Zasypal by svet billboardami, spotmi a printovými inzerátmi, kde by sa nejaká (tiež umelo vytvorená a prakticky bezcenná) pinda typu Campbellovej či Crawfordovej slastne vlnila a dávala k dobru vyznanie typu: "Karakumba. Povedz to piesňou."
A potom headline: KARAKUMBA. Slastné hvizdy vašej pizdy.
A ženy sú jebnuté (všetci ľudia sú jebnutí, tak prečo by ženy mali byť výnimkou?), takže by to kupovali vo veľkom. A potom by prišla zdokonalená Karakumba. A tak by to šlo a ten, čo by to dával strúhať (lacnými pracovnými silami v Číne, Albánsku alebo na Slovensku na Orave) by si mädlil ruky. A tí strúhači, gastarbajteri vo vlastnej krajine (to je najnovší globalizačný trend - veď načo si zasviniť vlastnú krásnu a udržiavanú krajinu ďalšou generáciou gastarbajterov, keď je možno vyviezť fabriku za nimi, do ich krajiny? Zabijú sa tým dve muchy: gastarbajteri na vychádzke nebudú svojou prítomnosťou a svojím čudesným šušlavým jazykom alebo šikmými očami alebo ja neviem čím znervózňovať domácich, a zároveň netreba vrážať také prachy do ekologických opatrní, veď tá fabrika bude stovky, ba tisícky kilometrov od tých, čo z Karakumby žijú), tak tí by boli radi, že majú prácu a nič iné by ich nezaujímalo. A malo by?
Celý rozhovor nájdete na http://www.loser.sk/loser/pamflety/karakumba/index.htm
A potom headline: KARAKUMBA. Slastné hvizdy vašej pizdy.
A ženy sú jebnuté (všetci ľudia sú jebnutí, tak prečo by ženy mali byť výnimkou?), takže by to kupovali vo veľkom. A potom by prišla zdokonalená Karakumba. A tak by to šlo a ten, čo by to dával strúhať (lacnými pracovnými silami v Číne, Albánsku alebo na Slovensku na Orave) by si mädlil ruky. A tí strúhači, gastarbajteri vo vlastnej krajine (to je najnovší globalizačný trend - veď načo si zasviniť vlastnú krásnu a udržiavanú krajinu ďalšou generáciou gastarbajterov, keď je možno vyviezť fabriku za nimi, do ich krajiny? Zabijú sa tým dve muchy: gastarbajteri na vychádzke nebudú svojou prítomnosťou a svojím čudesným šušlavým jazykom alebo šikmými očami alebo ja neviem čím znervózňovať domácich, a zároveň netreba vrážať také prachy do ekologických opatrní, veď tá fabrika bude stovky, ba tisícky kilometrov od tých, čo z Karakumby žijú), tak tí by boli radi, že majú prácu a nič iné by ich nezaujímalo. A malo by?
Celý rozhovor nájdete na http://www.loser.sk/loser/pamflety/karakumba/index.htm
