Personal tools
You are here: Home › Archív › Citáty › Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ!
Navigation
Log in


Forgot your password?
 

Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ!

Ivan Sirko a jeho záporožská kozácka družina. List tureckému sultánovi Mohamedovi IV.
Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ!

Kliknutím obrázok zväčšíte do vysokého rozlíšenia. Zdroj: wikimedia.org - licencia creative commons

„Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ. Nech čert Tvoje vojsko požerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa mi nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať! Ty babylonský kuchynský paholok. Ty macedónsky zloduch. Ty jeruzalemský varič piva. Ty alexandrijský zdierač kozích mrcin. Ty svinský pastier Veľkého a Malého Egypta. Ty kamenecký kocúr. Ty arménska sviňa. Ty tatársky sagajdak (tulec na šípy). Ty podolský zlodejský lupič a náš... Ty šašo nášho Pána Boha. Ty pohanské poleno. Ty kobylia riť. Ty psí ňufák. Ty nepokrstený bastard. Ty blázon celého sveta aj podsvetia. Job tvoju mať. Nebudeš ty kresťanom ani svine pásť! Teraz končime. Dátum nevieme, pretože nám chýba kalendár. Aký je mesiac, či je v splne alebo nie, mesiac je na nebi a rok vo hviezdach. Deň je, ale u nás ten istý ako u Vás. Za to nás bozaj v riť."

Ivan Sirko a jeho záporožská družina


Záloha celého článku zo stránky

http://www.dobrodruh.sk/historia/kozaci-pisu-sultanovi-Mohamedovi-IV.

Kozáci píšu sultánovi Mohamedovi IV.

Hodnotenie čitateľov: / 122
SlabéVynikajúce 
Autor: prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc.   

ivan_sirko„Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ. Nech čert Tvoje vojsko požerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa mi nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať!...

 Tradícia kozáctva je na Ukrajine a v Rusku veľmi silná dodnes. Svoje korene má ešte v 16. - 17. storočí, keď Európa stála na prahu novoveku. V tomto období vstúpili kozáci na historickú scénu ako významná vojenská, najmä protiturecká sila, ktorú vtedajší vladári využívali predovšetkým na ochranu hraničných území a hraníc s Osmanskou ríšou. Ich služby si kupovala poľská šľachta a od 17. storočia aj cárske Rusko.

Kozáci - elita ruskej armády

Najvýznamnejšie centrum kozákov bolo na dolnom toku rieky Dneper v dnešnej Ukrajine. Kozácke vojská (najmä Záporožskej Seče) po začlenení Ľavobrežnej Ukrajiny pod správu Ruska v druhej polovici 17. storočia (Pravobrežná bola súčasťou Poľska a Turecka, obe rozdelené časti delila práve rieka Dneper) patrili k elite ruskej cárskej armády a považovali sa za najvernejších stúpencov cára. Už deti v kozáckych rodinách absolvovali každodennú prípravu a výcvik na vojenskú službu a ako bojovníci boli mimoriadne schopní a odvážni. V rokoch 1677 - 1681 sa odohrávala rusko-turecká vojna, kedy sa turecký sultán Mohamed IV. snažil obsadiť územie Ukrajiny na úkor Ruska i Poľska. Turecké vojská, pod vedením vezíra Kara Mustafu, sa tak dostali do konfliktu so záporožskými kozákmi, vojskami Rusov i Poliakov. Z tohto obdobia pochádza list sultána Mohameda kozákom (rok 1680), ako aj kozácka odpoveď. V archívoch sa nachádza niekoľko variantov týchto listov. Sú známe ako korešpondencia záporožských kozákov s tureckým sultánom, korešpondencia čigirinských kozákov, ako aj poľský text, ktorý sa považuje za najstarší a je zo 7. júla 1678. Vychádza z udalostí počas tzv. čigirinského ťaženia Turkov, v ktorej práve kozáci zohrali rozhodujúcu úlohu v boji s Turkami.

repinIľja Repin

Uvedený list zaujal aj svetoznámeho ruského maliara Iľju Repina (1844 - 1930), ktorý majstrovsky stvárnil atmosféru jeho vzniku. Na prvý pohľad nás uchváti zvláštna charakteristika postáv, živý temperament, zaujímavý kolorit, ako aj plnosť kompozície. Nakoniec práve to charakterizuje Repina a zaraďuje medzi velikánov svetového maliarstva. Do atmosféry obrazu /viď. obrázok/ sa naviac omnoho lepšie dokážeme vžiť práve po zoznámení sa s obsahom kozáckeho listu. Iľja Repin konzultoval kompozíciu obrazu s autorom dejín záporožských kozákov, ukrajinským historikom D. L. Javornickým a za odmenu ho vyobrazil na majstrovskom plátne ako kozáckeho pisára. Možno práve kniha o dejinách záporožských kozákov priviedla Repina k myšlienke namaľovať tento obraz a v neposlednom rade to bol i jeho ukrajinský pôvod. Narodil sa v ukrajinskom mestečku Čugujevo v charkovskej gubernii.

Dejiny diplomacie

Z hľadiska dejín diplomacie ide o jedinečné zobrazenie vzniku známeho dokumentu - odpovede na list tureckého sultána, ktorý sa spolu so sultánovým listom dostal do učebníc v rámci výuky dejín diplomacie na všetkých diplomatických akadémiách vo svete a prezentuje sa ako zvláštny jav diplomatickej korešpondencie v 17. storočí. Tento list vznikol po podpísaní mierovej zmluvy v Zorawne 16. októbra 1676 medzi Ruskom a Tureckom. Kozáci neboli spokojní s jej výsledkami a naďalej prepadávali turecké kolóny a snažili sa koristiť aj na územiach obsadených Turkami. Je samozrejme, že Turci napriek mierovej zmluve postupovali rovnako. Rozhnevaný sultán kozákom napísal: Ja sultán, syn Mohameda, brat Slnka a Mesiaca, vnuk a námestník Boží, vládca všetkých ríš, Macedónskej, Babylonskej a Jeruzalemskej, ako aj Veľkého a Malého Egypta, kráľ kráľov, panovník panovníkov, nepremožiteľný a nikým neporazený rytier, neustály ochranca Božieho hrobu, opatrovník Pána Boha, nádej a útecha moslimov, prísny pán a ochranca kresťanov, rozkazujem Vám, záporožskí kozáci, vzdajte sa dobrovoľne a bez odporu do mojich rúk a svojimi prepadmi ma viac neznepokojujte!"

repin_kozaciOdpoveď kozákov

Sultánov list má z hľadiska právnickej terminológie a diplomacie charakter osobnej nóty. Jeho obsah je lakonický, jednoznačný a pre kozákov urážlivý. Veď kozáci obľubovali slobodu a voľnosť a tureckého sultána sa nehodlali zľaknúť. Boj s Turkami na život a na smrť bol pre nich každodennou udalosťou a hrdinami v ich očiach boli ti, ktorí v tomto boji vynikli. Preto aj odpoveď kozákov sultánovi bola vyjadrením ich zmýšľania a vzťahu k nenávidenému nepriateľovi. Pritom sa snažili reagovať na každý bod sultánovho listu, a to nemenej urážlivo u sarkasticky. Ich diplomatické vyjadrenie v liste bolo nasledovné:
„Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, ked holou rit'ou ani ježa nezabiješ. Nech čert Tvoje vojsko požerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa mi nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, hnusný prekliaty syn, job Tvoju mať! Ty babylonský kuchynský paholok. Ty macedónsky zloduch. Ty jeruzalemský varič piva. Ty alexandrijský zdierač kozích mrcin. Ty svinský pastier Veľkého a Malého Egypta. Ty kamenecký kocúr. Ty arménska sviňa. Ty tatársky sagajdak (tulec na šípy). Ty podolský zlodejský lupič a náš... Ty šašo nášho Pána Boha. Ty pohanské poleno. Ty kobylia riť. Ty psí ňufák. Ty nepokrstený bastard. Ty blázon celého sveta aj podsvetia. Job tvoju mať. Nebudeš ty kresťanom ani svine pásť! Teraz končime. Dátum nevieme, pretože nám chýba kalendár. Aký je mesiac, či je v splne alebo nie, mesiac je na nebi a rok vo hviezdach. Deň je, ale u nás ten istý ako u Vás. Za to nás bozaj v riť."

Ivan Sirko a jeho záporožská družina

Falzifikát alebo originál?

V 17. storočí sa v diplomatickej korešpondencii podobný tón a ostré vyjadrenia často používali, hoci list záporožských kozákov je extrémnou ostrosťou vyjadrení vo svojej kompozícii jedinečný a exemplárny. Je známe, že kozácka vojenská kancelária udržiavala písomný styk s priateľmi i nepriateľmi a daný dokument možno považovať za originál, aj keď niektorí autori pochybujú o jeho pravosti. Napísaný bol po ukrajinsky, teda v jazyku, ktorým komunikovala väčšina kozákov a zodpovedá kozáckym diplomatickým praktikám. Jazykovedci potvrdzujú, že je napísaný jazykom danej doby. Mnohé ďalšie listy sú len rôznymi napodobeninami uvedeného listu záporožských kozákov. Predpokladá sa, že napríklad list čigirinských kozákov napísaný po rusky vznikol v cárskej kancelárii v Moskve (Posoľskij príkaz) práve podlá listu záporožských kozákov a je jeho neskorší falzifikát. Výrazy používané v liste boli pre kozákov bežné. Svedčí o tom napríklad aj list vzbúrencov adresovaný do Orenburgu tunajšiemu orenburgskému gubernátorovi, uvedený slovami: „...vnukovi sutana, synovi diabla...," alebo list tureckému sultánovi z roku 1697: „Ty sultán turecký, z prekliatych najprekliatejši busurman, brat a spoločník čerta..." Podobný tón vidíme aj v listoch poľského kráľa tureckému sultánovi: "Ty zaslepený protivník Boží, pohan potupený, dedič pekelný..." Diplomatická prax kozákov teda zodpovedala svojej dobe a pre nás vytvára obraz o spôsobe a úrovni diplomatickej komunikácie v časoch tureckej expanzie do Európy. Až keď sa v 18. storočí prevalila Európou vlna osvietenstva, do medzinárodnej diplomacie vnikol vyberanejší slovník a spôsoby. Hoci od napísania listu kozákov tureckému sultánovi uplynulo viac ako 300 rokov, ostáva ako forma diplomatickej korešpodencie dodnes aktuálny. Veď napríklad, keď pred rokmi hodnotili predstavitelia Európskej únie úradnú nótu z vtedajšej Juhoslávie, prirovnali ju k spomínanému listu kozákov s vyjadrením, že je rovnako urážlivá ako list tureckému sultánovi...

IVAN SIRKO: Kozácky ataman Záporožskej Seči, ktorý bol iniciátorom listu tureckému sultánovi Mohamedovi IV. Dátum narodenia Ivana Sirka nepoznáme /niektoré pramene uvádzajú rok 1610/, no vieme, že pochádzal z rodiny ukrajinského kozáka. Prvé historické správy z jeho života sa zachovali z rokov národno-oslobodzovacieho boja Ukrajincov v rokoch 1648 - 1654, keď bojoval po boku hajtmana Bohdana Chmeľnického. Neskôr sa vyznamenal v bojoch s Turkami a jeho bojové umenie a odvaha boli medzi kozákmi povestné. Od roku 1663 si ho kozácka starešina Záporožcov niekoľkokrát zvolila za atamana a po nezhodách s viacerými ukrajinskými hajtmanmi (P. Dorošenko, I. Samojtovič) od roku 1670 sa stal zástancom ukrajinsko-ruského zblíženia. V tomto období ako zástanca ruskej cárskej moci sa zúčastnil mnohých vojenských výprav proti krymským Tatárom a Turkom (Krymský chanát bol vazalom tureckej ríše).

ČIGIRINSKÉ ŤAŽENIA: Vojenské operácie tureckej armády, podporovanej spojencami, krymskými Tatármi v čase rusko-tureckej vojny 1677 - 1681. Sultánske Turecko sa pokúsilo ovládnuť celú Ukrajinu a vyhlásiť Rusku vojnu. Vojenské ťaženie začalo obsadzovaním strategického centra pravobrežnej Ukrajiny, mestom Čigirinom. 120 tisícová turecko-tatárska armáda sa po troch týždňoch bojov o mesto Čigirin napokon musela stiahnuť pred obranou 32 tisíc ruských vojakov a 25 tisíc ukrajinských kozákov vedených ruským vojvodcom G. Romodanovským a ukrajinským hajtmanom I. Samojlovičom. O rok neskôr zaútočilo na mesto takmer 200 tisíc Turkov vezíra Kara Mustafu a v boji sa stretlo so 120-tisicovou rusko-ukrajinskou armádou už spomínaných velitelov. K úspechu Rusov a Ukrajincov tu významnou mierou prispela pomoc vojska Záporožských kozákov vedených atamanom Ivanom Sirkom. V roku 1681 bola rusko-turecká vojna ukončená Bachčisarajským mierom, ktorý kozákov nie príliš uspokojoval (pre vysvetlenie: ukrajinský hajtman predstavoval najvyššieho predstaviteľa celej Ukrajiny, po rozdelení Ukrajiny na Pravobrežnú a Ľavobrežnú, zastávali hajtmani post v každej časti Ukrajiny. Kozácky ataman bol najvyšším predstaviteľom Záporožskej Seči, ktorá v tomto období vystupovala ako samostatný celok, hoci bola súčasťou Ukrajiny. Predurčovalo ju k tomu jej zvláštne postavenie plateného vojská v službách niektorého z panovníkov s vlastnou nezávislou samosprávou a územím).

Text: prof. PhDr. Jaroslav Straka, DrSc.