Osobné nástroje
Nachádzate sa tu: Titulná stránka / Archív / Citáty / ...a krása, ktorá tykala si s Bohom, sama sebe dnes rozpráva zmätené, čudné veci.
Navigácia
Prihlásiť sa


Nemáte prístup k Vášmu heslu?
 

...a krása, ktorá tykala si s Bohom, sama sebe dnes rozpráva zmätené, čudné veci.

Milan Rúfus

Michelangelo


Niest’ bremeno a spievať.
Ty si vedel,

kto nosí krásu na krst.
My už nie.

My nevieme, my iba poznáme.
Ako sa naťahujú hodinky.
Koľko má kostí veľryba. I báseň.
Ó, každý chĺpok, trikrát spočítaný,
na tele krásy. Čo s tým, čo s tým?

S múdrením, ktorým pribúda
ničoty ako vlčej tmy - a básnik,
zhodený jazdec, z jamky po podkove
chce stvoriť koňa.

Úzkosť, únava...
Jak deti v lese sme zablúdili v mnohom.

A krása, ktorá tykala si s Bohom,
sama sebe dnes rozpráva
zmätené, čudné veci.